7. výstava „Moja domovina“

7. výstava "Moja domovina"

rtv: Moja domovina

    Martin Šafárik (1983) je mladý slovenský kňaz, ktorý zároveň vyštudoval operný spev a absolvoval i súkromné štúdium u známeho bratislavského maliara Pavla Potočka. Päť samostatných výstav, ktoré realizoval v období posledných piatich rokov ho predstavili verejnosti ako veľmi kreatívneho predstaviteľa duchovnej a kresťansky inšpirovanej tvorby a ako autora s neobyčajným a veľmi citlivým prístupom k zložitým otázkam ľudskej existencie, zodpovednosti a viery.

Prítomná výstava „Moja domovina“ je prvou z cyklu autorových prezentácií, ktoré presiahnu rámec Slovenska, a ktoré sú venované Dňom európskeho kultúrneho dedičstva. Veľkolepý cieľ tohto medzinárodného podujatia, ktoré sa koná v 49 štátoch Európy – upozorniť na kultúrne dedičstvo, identitu a duchovné korene jednotlivých národov sa stal pre Martina Šafárika silnou výzvou, na ktorú reagoval vo svojej najnovšej maliarskej tvorbe.

Ako sám autor priznáva jeho základnou inšpiráciou pre nové obrazy sa stali slová pápeža Jána Pavla II., ktorý zdôrazňoval kresťanské korene i kresťanské dejiny Európy i osobitú úlohu slovanských národov, ktoré si uchovali hĺbku ľudovej zbožnosti a toto duchovné bohatstvo môžu ponúknuť ostatným. Pápež Ján Pavol II. venoval mimoriadnu pozornosť Slovensku, keď na návšteve Ad limina v Ríme roku 1996 zdôraznil slovenským biskupom, že „Slovensko má nezastupiteľnú úlohu v budovaní Európy tretieho tisícročia“.

A tak v najnovších dielach Martina Šafárika rezonujú pojmy ako vlasť, národ, viera, ale i národná hrdosť a ľudská pokora, pohostinnosť a najmä vedomie vlastnej identity v celoeurópskom priestore. Toto duchovné posolstvo Slovenska svetu autor interpretuje prostredníctvom všeobecne platných symbolov a metafor, v ktorých sa prelína množstvo významov. Kríž, ako univerzálny symbol viery a života, dvojitý kríž ako symbol Nitrianskeho kniežatstva i Veľkej Moravy a dnes i súčasť nášho štátneho znaku, obrysy našej vlasti, ktoré evokujú pevný bod pri pohľade z nekonečna. Objavujú sa však i fragmenty čičmianskeho motívu, ktorý možno chápať ako znak pohostinnosti a návratov k národným koreňom, pre autora neodmysliteľné oblaky i obrysy vrchov, ktoré evokujú slobodný priestor i charakter našej krajiny a jej obyvateľov, ale i magicky pôsobivá tvar Krista, ktorá pripomína autorovu pevnú zakotvenosť vo viere. Symboly a znaky však Martin Šafárik dopĺňa i symbolikou farieb, kde najčastejšie vedľa šedej, ktorú možno chápať ako symbol duchovna, pridáva slávnostnú zlatú, využíva čiernu ako náznak drámy a najmä farby našej trikolóry, ktoré vnášajú do jeho obrazov presnú adresnosť a život.

Novým prvkom v jeho maliarskej tvorbe je použitie koláže, kedy do obrazovej plochy vkladá reálne autentické dokumenty a korešpondenciu z tragických vojnových rokov. Takto pred nami otvára nekonečnú ríšu imaginácie, metafory a podobenstiev, v ktorých je zakódovaná história i budúcnosť našej malej krajiny.

Najnovšia obrazy Martina Šafárika naznačujú, že načas opúšťa jemnú škálu lomených tónov v prospech temnejších farieb a expresívnejšieho rukopisu a svetlo využíva ako prvok, ktorý umocňuje dramatický účinok jeho obrazov. Pocit mystiky a tajomna v nich naďalej zostáva, ich adresnosť je však oveľa čitateľnejšia, pretože napriek posunom k hraniciam predmetnosti a abstrakcie ich vnímame ako duchovné posolstvo, ktorého presvedčivosť umocňuje autor i silou svojej osobnosti, v ktorej sa spája odhodlanosť, obetavosť a viera kňaza s fantáziou, citom a predstavivosťou umelca.

                                                                                                 Mária Horváthová / historička umenia / august 2018

 

   

   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať

Príbuzné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

18 − 15 =

error: Obsah stránok je chránený !